Poznala som ju už dávno, vzdelanú, kreatívnu.
Ale život je krehký.
Ťažké chvíle dokážu človeka zaskočiť nepripraveného.Spôsobujú žiaľ a bolesť.
A koho poprosiť o pomoc?
Jej riešením bolo zabudnutie na dne pohárika.Chvíle šťastia a radosti striedali pády do beznádeje.
Ale mala šťastie.
Dokázala si priznať svoj problém a veľmi chcela svoj život zmeniť. A má rodinu, ktorá ju milovala aj takú aká bola a pomohla jej prejsť peklom .
Niekoľkokrát bola v liečebni a pravidelne sa zúčastňuje sedení anonymných alkoholikov.
Pokorne priznala, že jej pomoc je nevyhnutná.Našla ju v spoločenstve AA-Anonymných, možno by bolo lepšie povedať už abstinujúcich alkoholikov.
A zrazu žije plnohodnotný život a neživorí...
dokáže si v sebe urobiť poriadok, vie sa tešiť , smiať, ale aj plače, keď je smutná...teda žije!
Nie, už nepije, a zrazu vidí svet krásny a môže sa tešiť s vnúčatami, ktoré ju potrebujú.
A snaží sa vrátiť to, čo dostala. Aktívne pracuje v spoločenstve Abstinujúcich alkoholikov a založila klub mladých ako prevenciu
Žijú medzi nami, anonymní alkoholici, ktorí si navzájom pomáhajú, dodávajú si silu aby mohli riešiť svoj problém.
Podmienkou ich členstva je túžba prestať piť a cieľom je zostať triezvy a pomáhať k triezvosti iným alkoholikom.
Tak chvíľu mi to trvalo, kým som pochopila bolesť a smútok alkoholikov a ich nástojčive volanie o pomoc,ktorú nachádzajú v spoločenstve AA.
Veď v každom okamihu svojho života môžme začať odznova. Stačí sa rozhodnúť a začať konať.....